Podľa čoho sa v živote rozhodujete? Dáte na svoj pocit, momentálny inštinkt, či náladu ? Alebo sa nechávate ovplyvniť vašimi blízkymi? Niekedy sa človek nevie rozhodnúť sám. Niekedy niečo chcete tak veľmi , až sa toho bojíte. Nemusí to byť ani nič vážne.. Len nejaká maličkosť. Ale môže byť pre vás dôležitá, a vy z toho neviete von. Čo v takých chvílach pomáha? Poradiť sa s blízkymi ? Vždy , a hlavne od kedy som sa osamostatnila, som videla svoju mamu ako nejakú "modlu". Ako vzor toho, čo vie všetko, čo mi vždy poradí a pomôže. A tak som za ňou chodila s každým problémom. Ale priznajme si.. väčšina dcér sa postupom života a vplyvom inej doby zmení, a proste medzi matkou a dcérou vznikajú rozdiely. A tie sú niekedy enormné. Jednoducho sú veci, na ktoré vždy budete mať iný názor ako osoba, za ktorou chodíte po rady. Ale čo v takom prípade? Podľa čoho sa rozhodnúť? Je lepšie neutláčať v sebe svoje túžby, myšlienky a inštinkty, alebo treba pozornosť venovať dobrým vzťahom a láske osoby, na ktorej vám záleží ? Bez ohladu na to, či ide o farbu kúpeného auta alebo o zmenu adresy.. alebo hocijaké iné drobnosti, či závažné životné kroky. A čo tá cena , ktorú musíte obetovať? Ak sa rozhodnete podľa seba, ako to tá druhá strana vezme ? Dokáže vás akcpetovať a prijať ako samostatnú a dospelú, za seba zodpovednú jednotku ? A dokáže pochopiť a prijať vaše rozhodnutie? Aj napriek tomu, že ona to vidí o 180 stupňov inak ? A čo ak jej dáte za pravdu ? Ak v sebe umlčíte ten úsmev a hlások kričia "urob to!" ? čo ak si vyberiete radšej dobré vzťahy s osobou na ktorej vám záleží ? Nebude sa ten hlások vo vašom vnútri snažiť kričať znovu a ešte hlasnejšie ? Nebudete si so sebou niesť spomienku typu "čo ak" .. ? Život je zábavný. Prináša so sebou situácie, ktoré sú úplne na smiech. Ale človek je hlavolam....